Preskočiť na hlavné menu Preskočiť na obsah
Preskočiť navrch stránky Preskočiť na koniec obsahu

História obce

Lascov leží v údolí východného prítoku rieky Tople a na Terase v nadmorskej výške asi 190 metrov nad morom. Celé toplianske údolie leží  v Raslavickej brázde, ktorá je súčasťou Ondavskej vrchoviny.

Územie patrí do oblasti Nízke Beskydy - v provincii Východné Karpaty.

Podľa najstarších zachovalých dokumentov, uložených v archíve v Budapešti, je prvá písomná zmienka o obci z  roku 1370, i keď územie pozdĺž rieky Topľa bolo obývané už skôr.

Klimatické podmienky priaznivo ovplyvňovali osídľovanie tohto územia, a tak už v 11.-tom a  začiatkom 12.-tého storočia sa tu usadzovalo slovanské obyvateľstvo.

Názov obce pramení pravdepodobne v osobnom mene, v zachovalej pôvodine Lazo, no ani dostupné údaje neposkytujú jednoznačné poznatky o jej pôvode. 

Ako staré zápisky uvádzajú v roku 1427 patrila obec k majetku rodiny Samošyovej a menovala sa Lazow a v roku 1431 Lazo.
Konečne v roku 1645 je to majetok Bertotyov a v roku 1777 prešiel do užívania známej rodiny Kalnaššyovcov.

Z obsahu dobovej listiny vyplýva, o čom svedčia vykopávky pri neďalekých Hankovciach, že obec patrila k marhanskému panstvu.

V stredoveku obec vlastnili Abovci, neskôr Dešefyovci (okolo roku 1870).

V roku 1600 bolo v Lascove obývaných 11 domov. Počas prvého sčítania ľudu v roku 1787 bolo v obci 29 domov a 216 obyvateľov.

Obec mala vtedy poľnohospodársky charakter.

Svoje ťažké položenie preto mnohí riešili odchodom za prácou do cudziny, hlavne do Ameriky.

Ťažkú situáciu obyvateľov, ktorí zostali doma, výrazne zhoršilo vypuknutie 1. svetovej vojny. Vysťahovalectvo vo väčšej alebo menšej miere pokračovalo aj začiatkom 20-tého storočia.

Vznik Československej republiky bol medzníkom v rozvoji národného povedomia Slovákov v Lascove, po roku 1918 nastalo výrazné oživenie slovenského ducha a postupne sa odstraňovali následky niekoľkých desaťročí maďarizácie.

Do života obce nepriaznivo zasiahli prelomové politické udalosti na konci tridsiatych rokov. V marci 1939 bola vytvorená samostatná Slovenska republika, ale pod jasným patronátom Nemeckej ríše. Po vypuknutí 2. svetovej vojny v septembri 1939 bolo Slovensko zatiahnuté do ťaženia proti Poľsku a po napadnutí Sovietskeho zväzu Nemeckom v júni 1941, aj do vojenských operácií na východnom fronte. V tejto slovenskej armáde bojovali i viacerí muži z Lascova.

V auguste 1944 vypuklo Slovenské národné povstanie, do ktorého sa ako príslušníci slovenskej armády alebo ako partizáni zapojili aj mnohí Lascovčania.

Do roku 1918, Lascov administratívne patril do Šarišskej župy. Okresným mestom boli do roku 1960 Giraltovce a od uvedeného roku je to mesto Bardejov.

Najstarší zachovaný dom v obci je z roku 1900.

Grécko – katolícky kostol Krista kráľa bol postavený v roku 1937.

Obec bola elektrifikovaná v roku 1947, v roku 1958 bolo založené Jednotné roľnícke družstvo a taktiež v tomto roku bola dokončená výstavba Kultúrnosprávnej budovy so Základnou školou a  Materská škola bola postavená v roku 1973.
 
Najväčšia výstavba domov sa začala po roku 1945 a trvala od 60.-tych do 90.- tych rokov 20-tého storočia.
 
Po príchode prvého učiteľa do obce sa začalo s vyučovaním žiakov prvého až piateho ročníka.